V roku 2021 sa spoločnosť ocitla v situácii, kedy už nie je relevantná otázka, či chceme v digitálnom priestore tráviť veľa času, ale ako v digitálnom priestore netráviť veľa času a pritom zostať v spojení s ostatnými bez možností fyzického kontaktu. Pandémia COVID-19 spôsobila to, že mladí ľudia, ktorým bolo nadmerné používanie digitálnych technológii vyčítané, teraz nemajú inú možnosť. Ak rodičia chcú, aby sa detí vzdelávali a ak sa detí chcú vzdelávať, musia byť on-line. V prípade, že by pandémia svet zasiahla v roku 1950, kedy internet ešte ani neexistoval, mladí ľudia by mali minimálny styk zo svojimi rovesníkmi a učiteľmi a preto môžeme digitálne technológie považovať za prínosom dnešnej doby. Ak sa však na to pozeráme z hľadiska, že sme dnes ešte v procese hľadania naozaj účinných prostriedkov ochrany mládeže pred nežiadúcimi dôsledkami (nadmerného) používania digitálnych technológií, v tom prípade je aktuálna situácia problémová. Napríklad štúdia, ktorú realizovala start-up organizácia L1ght od decembra 2019 do polovice 2020 potvrdila 70-percentný nárast šikanovania a tzv. hate speech-u medzi deťmi a dospievajúcimi na sociálnych sieťach a diskusných fórach v digitálnom prostredí, ako aj 40-percentný nárast neznášanlivého obsahu na herných platformách a tiež 200-percentný nárast návštevnosti stránok obsahujúcich nenávistný obsah.
O tom, že je dnes nevyhnutné zavadzať mechanizmy zamerané na ochranu mládeže pred negatívnymi skúsenosťami v digitálnom priestore, svedčí aj tvorba rôznych strategických dokumentov, ako napríklad Národnej koncepcie ochrany deti v digitálnom priestore do roku 2025.
V tomto príspevku sa preto pozrieme na to, čo zo sebou prináša pohyb mladých ľudí v digitálnom priestore a čo s tým majú osoby pracujúce s mládežou. Zároveň sa pozrieme na možností a obmedzenia pri výchovnom pôsobení na mládež v digitálnom priestore a na funkciu voľného času pri prevencii kyberšikanovania.
Internet – globálny systém počítačových sietí určených na komunikáciu bol vynájdený v 60-tých rokoch 20. storočia. Svoj rozmach zažil v 90-tých rokoch a s tým bola identifikovaná nová forma šikanovania – kyberšikanovanie. Smernica č. 36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach definuje kyberšikanovanie ako „priamu formu šikanovania, pri ktorej ide o zneužitie informačno-komunikačných technológií (najmä telefónu, tabletu, internetu a sociálnych sietí) na úmyselné ohrozenie, ublíženie alebo zastrašovanie, pričom sa často vyskytuje v spojení s inými formami šikanovania“. Napríklad v USA je jedným z prvých zaznamenaných prípadov kyberšikanovania prípad z roku 2007, kedy 13-ročná Megan Meier spáchala samovraždu po tom, čo jej susedia vytvorili falošný profil na sociálnej sieti Myspace, aby ju obťažovali. Fenomén kyberšikanovania sa ešte viac rozšíril v polovici 2000-tých rokoch, kedy sa smartfón stal nevyhnutnou výbavou každého jednotlivca. Od tohto momentu rodičia, pedagogickí a odborní zamestnanci škôl bojujú s negatívnym vplyvom digitálnych technológií na vývoj mladých ľudí, pričom dospelí sami bojujú s rovnováhou medzi používaním a obmedzením používania informačno-komunikačných technológií.
Či už ide o negatívne dopady v podobe závislosti na uvedených technológiách, alebo násilia na internete, ani jedna veková kategória nie je nedotknuteľná. Sociálne siete majú v súčasnosti milióny používateľov a siete ako Facebook, Instagram a YouTube sa presadili ako globálne fenomény. Čoraz masívnejšie využívanie verejne prístupných sociálnych sietí kyberagresormi znamená, že viditeľnosť násilnej komunikácie sa teraz dá ľahko rozšíriť na obrovské potenciálne publikum a každý príspevok sa dá opakovane zobraziť. Dôsledky pre obete môžu byť veľmi vážne a zahŕňajú nespavosť, depresiu, záchvaty paniky alebo dokonca pokusy o samovraždu (Bauman a kol., 2013).
Odborníci v spojitosti so šikanou a kyberšikanou spomínajú tzv. morálny disengagement, ktorý možno preložiť ako morálne odpojenie sa. Odborníci tento termín definujú ako kognitívny mechanizmus, na základe ktorého jednotlivec presvedčí sám seba, že správanie, ktoré je v rozpore s jeho osobnými morálnymi normami, je prijateľné (Meter, D.J., Bauman, S., 2018). Tento mechanizmus funguje na základe oslabenia prosociálnych hodnôt a empatie k inej osobe. Výskumy ukázujú, že je morálny disengagement silnejší v prípade kyberšikanovania, než pri tradičnej forme šikanovania, čo znamená, že agresor cíti ešte nižšiu mieru empatie voči obeti.
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva vydalo v roku 2018 správu o šikane a kyberšikane na školách. Výskumnú vzorku tvorilo 2 996 žiakov základných a stredných škôl. Celkovo sa podľa výskumu s určitou formou kybešikany stretlo 44,3 % respondentov. Výsledky výskumu ukázali, že sa dievčatá stávajú obeťami kyberšikany častejšie, než chlapci. Až 24,2 % dievčat a 15,3 % chlapcov sa podľa uvedeného výskumu stretlo s ohováraním, zosmiešňovaním či ponižovaním na sociálnych sieťach. Podľa správy z výskumu EU KIDS ONLINE za rok 2020 za Slovensko, dievčatá a mladšie deti ťažšie znášajú skúsenosť s kyberšikanovaním ako chlapci a staršie deti a dospievajúci. Výskum zároveň ukázal, že sa o skúsenostiach so šikanovaním mládež najčastejšie zverí rovesníkom (26%) a rodičom (20%). Dôležitým zistením je, že až 26 % respondentov o skúsenostiach so šikanovaním nepovie nikomu.
Ako uvádzajú K. Hollá a kol. (2017), deti sa často nechcú rodičom priznať, že sa stali obeťou kyberšikanovania a to kvôli obave, že stratia prístup k počítaču či k smartfónu. Z tohto dôvodu účinná prevencia kyberšikanovania musí zasiahnuť všetky prostredia, v ktorých sa dieťa pohybuje a to rodinné, školské a tiež prostredie, v ktorom dieťa trávi svoj voľný čas. Zodpovednosť rodičov či zákonných zástupcov dieťaťa spočíva vo vytvorení bezpečného prostredia pre dieťa, aby vedelo komunikovať svoje obavy a vnímalo, že má možnosť zdôveriť sa rodičom. Keďže dieťa väčšinu svojho času trávi v škole, škola musí mať zavedené funkčné mechanizmy ochrany deti pred násilím, či už priamo v škole alebo v digitálnom prostredí počas pobytu dieťaťa v škole. Pokiaľ ide o voľný čas dieťaťa, existuje viacero možností, ako viesť deti k budovaniu odolnosti voči nástrahám digitálneho sveta. Pracovníci s mládežou v mládežníckych organizáciách, mládežníckych kluboch a nízkoprahových zariadeniach by sa mali zamerať na vedenie mladých ľudí k zmysluplnému a efektívnemu využívaniu voľného času. Vzhľadom na to, že aktuálne mládež svoj voľný čas trávi vo veľkej miere v digitálnom prostredí, jednou z úloh pracovníkov s mládežou je naučiť ich, ako sa v digitálnom prostredí bezpečne pohybovať a ako z digitálnych technológií vyťažiť čim najviac pre ich pohodu a osobný rozvoj. Ďalšou dôležitou úlohou súvisiacou s prevenciou kyberšikanovania je rozvoj digitálnej gramotnosti mládeže. Deti a mladí ľudia sú príliš často považovaní za pokročilých používateľov digitálnych technológií, ale mnohí nemajú zvládnutú celú škálu digitálnych zručností. Prístup detí k digitálnym technológiám a skúsenosť s nimi sa líši podľa demografických alebo iných faktorov (napríklad sociálno-ekonomický status, pohlavie a sexuálna identita, etnický pôvod, náboženstvo alebo vzdelanie). Je dôležité uznať tieto rozdielnosti, aby sa zabezpečilo, že školské a mimoškolské aktivity zamerané na budovanie digitálnej gramotnosti sú šité na mieru rôznorodým potrebám detí a sú schopné podporovať najzraniteľnejších mladých ľudí. Dôležitou úlohou pracovníka s mládežou je aj viesť mladých ľudí k tolerancii voči ostatným a k rozvoju empatického cítenia. K tomu pracovník s mládežou potrebuje vybudovať s mladým človekom vzťah založený na dôvere, podpore a rešpekte. Činnosti, ktoré pritom môže vykonávať sú mentorstvo, základné poradenstvo a realizácia aktivít zameraných na rozvoj sociálnych zručností mladého človeka. Pracovník s mládežou pritom môže spolupracovať s rodičmi, či so školou, ktorú dieťa navštevuje.
Ďalším dôležitým aspektom je budovanie odolnosti voči nátlaku rovesníkov (tzv. peer pressure) zapojiť sa do antisociálneho správania, ako je napríklad kyberšikana. Pracovník s mládežou môže s mladými ľuďmi viesť diskusie o kyberšikane a jej dôsledkoch. Diskusia môže zahŕňať aj pochopenie motívov a tiež prečo je pre obete ťažké hľadať pomoc.
Na to, aby pracovníci s mládežou mohli vykonávať uvedené činnosti, potrebujú adekvátnu prípravu a dôveryhodné informácie. S nástupom pandémie ochorenia spôsobeného koronavírusom COVID-19 sa IUVENTA spojila s občianskym združením Preventista – združenie pre bezpečnosť a prevenciu, ktoré prevádzkuje portál Preventista.sk. OZ Preventista pre IUVENTU od novembra 2020 do marca 2021 zrealizovalo aktivity pre pracovníkov s mládežou v týchto témach:
- Počítačová kriminalita
- Manipulatívne techniky a iné riziká internetu
- Kyberšikana a obrana proti nej
- Samosprávy a ich úloha v prevencii aj počítačovej kriminality
- Prevencia kyberšikany mládeže so znevýhodnením
Streamované webináre na facebookovej stránke IUVENTY videlo niekoľko tisíc záujemcov a seriálu 6 rozšírených webinárov spojených s diskusiou sa k 31. marcu 2021 zúčastnilo takmer 300 osôb pracujúcich s mládežou.
Veríme, že spolupráca IUVENTY s OZ Preventista bude pokračovať aj v nasledujúcom období.
Izabela Lara Kurtek, Odbor podpory práce s mládežou , IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže
Viac tu: https://preventista.sk/info/prevencia-kybersikanovania-a-co-s-tym-ma-volny-cas-mladeze/