O mládežníckej politike
V najširšom zmysle slova je mládežnícka politika príprava, tvorba, ovplyvňovanie a uvádzanie do praxe rôznych opatrení, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú kvalitu života mladého človeka. Mládežnícka politika sa realizuje na všetkých úrovniach: lokálnej, regionálnej, národnej a medzinárodnej. Mladí ľudia do 29 rokov tvoria 32,73 % slovenskej populácie a ako cieľová skupina spadajú do agendy rôznych inštitúcií a sektorov, stále viac vystupuje do popredia potreba spolupráce a koordinácie. Na Slovensku oblasť mládeže, okrem IUVENTY, spadá do agend desiatich ministerstiev a stoviek neziskových organizácii. V Európe, okrem dlhého zoznamu medzinárodných neziskových organizácii (international non-governmental organizations, INGOs), existuje mnoho iniciatív EÚ aj OSN.
Myšlienka komplexnej mládežníckej politiky nie je nová a vychádza z viacerých kľúčových dokumentov. Na Slovensku je esenciálnym dokumentom Stratégia SR pre mládež na roky 2021 – 2028, ktorá v rámci desiatich kľúčových oblastí obsahuje 100 konkrétnych merateľných opatrení, prostredníctvom ktorých štát prispeje k zvyšovaniu kvality života mladých ľudí na Slovensku. Stratégia navrhuje opatrenia, ktoré sú výsledkom konštruktívneho dialógu mládeže so zástupcami verejnej správy, regionálnej a miestnej samosprávy, a mimovládneho sektora. Od roku 2008 na Slovensku platí Zákon o podpore práce s mládežou, ktorá definuje podporu práce s mládežou, neformálne vzdelávanie, financovanie, akreditáciu vzdelávacích programov a dobrovoľníctvo v oblasti práce s mládežou. Na európskej úrovni je to Stratégia EÚ pre mládež na roky 2019 – 2027, Európsky pakt mládeže z roku 2005, kde sa zdôrazňuje nutnosť zosúladenia politík týkajúcich sa mládeže, Európsky rámec mládežníckej politiky z roku 2004 a Biela kniha Európskej komisie o mládeži z roku 2002.
Medzirezortná a medzisektorová mládežnícka politika
Medzirezortný a medzisektorový prístup v mládežníckej politike je na Slovensku novinkou, aj keď sa tento prístup v Európskej únii presadzuje od 90. rokov. Medzirezortný znamená, že odbory (na rozličných úradoch), ktoré ovplyvňujú mladých ľudí v rôznych oblastiach ich života, ako bývanie, doprava, investičné plány, kultúra, práca, sociálne veci, šport, vzdelávanie, zdravotníctvo alebo životné prostredie, navzájom komunikujú a spolupracujú.
Medzisektorový zasa znamená spoluprácu medzi štyrmi sektormi: verejná správa (štátna správa a samospráva), súkromným sektorom (podnikatelia a odbory) a tretím sektorom (mimovládne neziskové organizácie, občianske združenia a charity) a vedy a výskumu (tzv. štvrtý sektor).
Mládežnícka politika na všetkých úrovniach
Uvedené dokumenty a nové prístupy viedli k vytvoreniu Medzirezortnej pracovnej skupiny pre štátnu politiku v oblasti mládeže (v ktorej sú menované/í zástupkyne a zástupcovia rôznych ministerstiev aj úradov samosprávnych krajov), aby za spolupráce a konzultácií s organizáciami venujúcim sa mladým ľuďom v praxi tvorili koncepciu mládežníckej politiky a medzirezortné akčné plány na dvojročné obdobia, pokrývajúc rôzne oblasti života mladých ľudí na Slovensku.
Na miestnej úrovni bol v roku 2009 spustený projekt „Partnerstvo“, ktorý dal možnosť viacerým zástupcom samospráv miest a obcí zúčastniť sa dlhodobého vzdelávania, ktoré ich pripravilo na proces vytvárania miestnej mládežníckej politiky na základe medzisektorového prístupu a za spolupráce s aktívnymi organizáciami venujúcimi sa mládeži v okolí. V roku 2010 sa pripojila aj posledná chýbajúca úroveň – regionálna a vo všetkých regiónoch Slovenska vznikli regionálne akčné plány politiky mládeže na najbližšie obdobie.
