Z najnovšieho reprezentatívneho výskumu organizácie IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže vyplýva, že stredoškoláci, ktorí bývajú zapájaní do rozhodovania, venujú sa aktívnemu využívaniu voľného času či dobrovoľníctvu, pozitívnejšie hodnotia svoj život, školský systém, uplatnenie sa v živote a na trhu práce, trávia menej času na sociálnych sieťach. Výsledky výskumu preukázali pozitívny vplyv podpory participácie a neformálneho vzdelávania na formovanie a rozvoj mladých ľudí.
Dňa 8. júla 2021 predstavila IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže výsledky reprezentatívneho výskumu medzi stredoškolákmi pre odbornú i laickú verejnosť. Výskum zameraný na súčasnú situáciu mladých ľudí realizovalo pre IUVENTU Centrum pre výskum etnicity a kultúry od decembra 2020 do marca 2021, zber dát zabezpečila Agentúra FOCUS. Výskum zároveň slúžil ako jeden z podkladových vstupov pre tvorbu Stratégie SR pre mládež. Záznam z webináru je tu: https://youtu.be/m7Zak5ntvfw
Výskum sledoval:
- ako mladí ľudia vnímajú svoju úlohu na rozhodovacích procesoch v samospráve a v škole, a nakoľko sa zapájajú do voľnočasových aktivít vrátane dobrovoľníctva a využívania sociálnych sietí,
- ako mladí ľudia vnímajú súčasný svet a vplyv pandémie na spoločnosť,
- aká je spokojnosť mladých ľudí so životom a ako si predstavujú svoju budúcnosť,
- aký je prehľad mladých ľudí v dôležitých témach, ako je napríklad sociálne vylúčenie či životné prostredie.
Aspekt zapájania mladých ľudí do rozhodovania sa ukázal štatisticky významne dôležitý vo všetkých formách zapájania – od jednoduchších foriem, akými sú plánovanie výletov či školských plesov, až po zapájanie do rozhodovania o obsahu vzdelávania či pravidlách v škole. Títo stredoškoláci zároveň vnímajú vzdelávací systém ako kvalitnejší. Naopak, tí, ktorí nebývajú takto zapájaní takmer nikdy, dávali učiteľom a vzdelávaciemu systému horšie hodnotenie. Až 72 percent z tých, ktorí hodnotia vzdelávací systém pozitívne si myslia, že ich škola dobre pripravila na trh práce.
Neformálne vzdelávanie predstavuje príležitosť pre osobnostný rozvoj a rast, ako aj rozvoj zručností potrebných k uplatniteľnosti na trhu práce v 21. storočí. Z výskumu vyplýva, že mladí ľudia sa zapájajú najmä do športových aktivít a krúžkov v škole či mimo nej. Aktivity mládežníckych organizácií, centier voľného času či klubovní pre mladých využíva približne 13 percent z nich. Najčastejšie tieto aktivity využívajú študenti gymnázií a tí, ktorí sú zároveň občiansky aktívnejší. Väčšina z nich plánuje pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Z výskumu vyplýva, že zapájanie do mimoškolských a voľnočasových aktivít má jasnú súvislosť aj s občianskou angažovanosťou. Od aktivít rôznych typov organizácií mladí ľudia skôr očakávajú možnosť tráviť čas s rovesníkmi, venovať sa svojim záľubám a koníčkom a naučiť sa praktické veci do života.
Súčasťou neformálneho vzdelávania je aj dobrovoľníctvo. Výskum ukázal, že absolútna väčšina mladých ľudí považuje dobrovoľníctvo za dôležité, avšak 30 percent stredoškolákov si zároveň myslelo, že aj keď je dôležité, nemá zmysel sa mu venovať, pretože to spoločnosť neocení. Aj v tejto oblasti je významným faktorom socio-ekonomické zázemie mladých ľudí – čím lepšie, tým viac sa zapájajú do dobrovoľníckych aktivít.
Výskum ukázal, že mládež vníma, ako rýchlo sa svet v ktorom žijú mení a až 80 percent z nich si myslí, že je pre mladých ľudí náročné prispôsobiť sa tomuto fenoménu. Ovplyvňuje to aj ich subjektívny pocit šťastia. Pre mladých ľudí je dôležitá téma klimatických zmien – až 70 percent mladých ľudí si myslí, že ide o jeden z vážnych problémov do budúcnosti. Sociálne siete a prístup k internetu sú pre mládež veľmi dôležité – vnímajú ich ako dobrý nástroj pre budovanie a udržiavanie vzťahov s kamarátmi. Nadmerne využívanie sociálnych sieti však predstavuje riziko pre mladých ľudí a preto je dôležité zistenie, že až tretina z nich trávi na sociálnych sieťach viac ako šesť hodín denne. Takmer štyridsiatim percentám spôsobujú sociálne siete niekedy úzkosť. Z výskumu vyplýva, že mladí ľudia, ktorí sa venujú mimoškolským a voľnočasovým aktivitám, trávia na sociálnych sieťach menej času.
Stredoškoláci vnímali nedostatok sociálneho kontaktu ako jeden z najväčších problémov pandémie. Pozitívne vnímali možnosť spomaliť životné tempo a to, že mali priestor učiť sa samostatnosti. Jednou z najväčších obáv počas pandémie bolo u stredoškolákov strach o zdravie blízkych. Prebiehajúca pandémia a s ňou súvisiace opatrenia majú dopady aj na psychické prežívanie, pocity šťastia a spokojnosť so životom. Na začiatku roka 2021 mladí ľudia vykazovali priemernú spokojnosť so životom s miernym príklonom k úplnej spokojnosti. Výskum však ukázal rozdiely v spokojnosti so životom medzi mladými ľuďmi vzhľadom na ich socio-ekonomické podmienky.
Polovica mladých ľudí plánovala po skončení strednej školy pokračovať v štúdiu na vysokej školy. Najviac sa to týkalo študentov gymnázií a iných typov stredných škôl (konzervatórií, športových škôl a pod.). Na vysoké školy však plánujú ísť najmä mladí ľudia z finančne zabezpečených domácností. Čím lepšie finančne zabezpečená domácnosť, tým častejšie mladí ľudia plánovali pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Pri plánovaní budúcnosti sa polovica mladých ľudí s niekým radí, najčastejšie s rodičmi. Len niečo cez 10 percent mladých ľudí sa obracia na odborníkov. Pri plánovaní svojej budúcnosti viac ako polovica stredoškolákov vyjadrila pochybnosti o tom, že si nájdu dobrú prácu v mieste svojho bydliska.
Väčšina stredoškolákov sa vyjadrila, že majú pocit, že medzi svojich rovesníkov zapadajú. Takmer štvrtina stredoškolákov sa vyjadrila, že úplne nezapadajú, ale že to zároveň nevnímajú ako problém. Takmer polovica opýtaných si myslela, že niektoré skupiny sú na okraji spoločnosti preto, že čelia mnohým bariéram a prekážkam, za ktoré sami nemôžu. Na druhej strane bolo 42,2% stredoškolákov, ktorí vyjadrili názor, že tieto skupiny sú na okraji spoločnosti preto, že im chýba snaha, aby sa do spoločnosti začlenili. sa ukázalo, že z čím horšieho socio-ekonomického zázemia mladí ľudia pochádzali, tým častejšie sa prikláňali k názoru, že ľudia na okraji čelia prekážkam a bariéram, za ktoré sami nemôžu.
Výskumné zistenia sú dôležitým podkladom pre formovanie politiky mládeže a cielenejšie programové nasmerovanie práce s mládežou nielen pre organizáciu IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže, ale aj pre ďalšie inštitúcie, organizácie a subjekty pôsobiace v tejto oblasti na miestnej, regionálnej a národnej úrovni.
Výskumná správa je v elektronickej podobe dostupná TU.